Prečo Spock nie je rozumný
Pán Spock zo seriálu Star Trek nie je ukážkovým príkladom logiky a rozumnosti, aj keď si to možno myslíte. Namiesto toho je to „slamený panák“ rozumnosti, použitý ako (nesprávny) príklad toho, že ľudské emócie a nerozumnosť sú lepšie než logika.
Tu je typická scénka:
McCoy: Nuž, pán Spock, [mimozemšťania] sa nás veľmi dlho nebáli, však?
Spock: Nanajvýš nelogická reakcia. Keď sme im predviedli, že naše zbrane sú dokonalejšie, mali ujsť.
McCoy: Myslíte tým, že mali byť voči nám opatrní?
Spock: Samozrejme!
McCoy: Pán Spock, opatrnosť je rozumový proces. Napadlo vám niekedy, že by mohli zareagovať emocionálne, hnevom?
Spock: Doktor, nemôžem za to, že sú nepredvídateľní.
McCoy: Oni sú dokonale predvídateľní, pre každého, kto má cit! Mali by ste si to priznať, pán Spock: vaša úžasná logika spôsobila, že sa na nás vrhli.
Samozrejme, na očakávaní, že sa nelogické bytosti budú správať rozumne, nie je nič rozumné. Spock mal hromadu dôkazov, že títo mimozemšťania sú emocionálni, takže predpovedať, že sa budú správať rozumne, bolo vrcholne nerozumné!
Tento príklad som si ukradol z prednášky Julie Galef „Slamený Vulkánec“. Jej ďalším príkladom „slameného panáka rozumnosti“ alebo hollywoodskej rozumnosti je myšlienka, že by ste nemali urobiť žiadne rozhodnutie, dokiaľ nemáte všetky potrebné informácie. Tá sa tiež vyskytuje v Star Treku. Obrovské vesmírne améby sa objavili neďaleko Enterprise, a Kirk žiada Spocka o analýzu. Spock odpovedá: „Nemám žiadnu analýzu, kvôli nedostatku informácií… Počítače o tomto fenoméne nič neobsahujú. Je to mimo našej skúsenosti, a nové informácie zatiaľ nie sú signifikantné.“
Niekedy je rozumné hľadať nové informácie predtým, než začnete konať, ale niekedy musíte začať konať na základe toho, čo si myslíte, že viete. Musíte porovnať náklady na získavanie ďalších informácií s očakávanou hodnotou tejto informácie. Vezmime si ďalší príklad od Gerda Gigerenzera, o mužovi zvažujúcom, s kým sa oženiť:
Musel by preskúmať pravdepodobnosti rozličných dôsledkov sobáša s každou z nich – či sa s ním daná žena bude ešte po svadbe rozprávať, či sa bude starať o ich deti, čokoľvek čo je preňho dôležité – a úžitok z každej z týchto vecí… Po mnohých rokoch výskumu by pravdepodobne zistil, že jeho definitívne vyvolaná sa už dávno vydala za iného muža, ktorý nerobil tieto výpočty, ale jednoducho sa do nej zamiloval.
Takéto správanie je nerozumné, je to chyba vo výpočte hodnoty informácie.
Juliin tretí príklad hollywoodskej rozumnosti je pomýlený princíp, že „byť rozumný znamená nikdy sa nespoliehať na intuíciu“. Napríklad v jednej epizóde Star Treku, Kirk a Spock hrajú šach. Keď dá Kirk Spockovi mat, Spock povie: „Váš nelogický prístup k šachu má občas svoje výhody, kapitán.“
Avšak niečo, čo spôsobuje, že vyhráte v šachu, nemôže byť nerozumné (z hľadiska vyhrávania v šachu). Ak nejaká metóda spôsobuje, že vyhráte v šachu, rozumný človek by použil túto metódu. Ak vám intuícia dáva lepšie výsledky než pomalé rozvážne uvažovanie, potom je rozumné, že použijete intuíciu. A niekedy je to naozaj tak, napríklad ak ste si vyvinuli dobrú šachovú intuíciu po tisíckach partií, a ak hráte rýchlostný šach, ktorý vám nedovolí premyslieť si dôsledky každého možného ťahu pomocou rozvážneho uvažovania.
Juliin štvrtý princíp hollywoodskej racionality je: „byť rozumný znamená nemať emócie“.
Isteže, emócie často zničia naše pokusy o rozumné myslenie a rozhodovanie. Keď cítime úzkosť, preceňujeme riziko. Keď sa cítime zraniteľní, máme väčší sklon veriť poverám a konšpiračným teóriám. Ale to neznamená, že rozumný človek by sa mal pokúšať zničiť všetky svoje emócie. Emócie predsa vytvárajú mnohé z našich cieľov, a niekedy nám aj pomáhajú ich dosahovať. Ak si chcete zabehať a spáliť pritom nejaký tuk, a viete, že počúvanie vysoko energizujúcej hudby vás dostane do stavu emocionálneho vzrušenia, kedy máte väčší sklon ísť si zabehať, potom je rozumné pustiť si nejaké vysoko energizujúcu hudbu.
Správne robená rozumnosť je „systematizované víťazstvo“. Epistemická rozumnosť je o tom, že máte s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé presvedčenia, a inštrumentálna rozumnosť je o tom, že robíte rozhodnutia, ktoré maximalizujú vaše šance získať viac toho, čo chcete. Takže, ako hovorí Julia:
Ak si myslíte, že sa správate rozumne, ale stále dostávate nesprávnu odpoveď, a stále dopadnete horšie, než by ste mohli, váš záver z toho by nemal byť, že rozumnosť je zlá. Ale, že vám rozumnosť nejde.
Čoskoro sa vrátim k téme Singularity, ale chcem venovať ešte dva články rozumnosti. Existujú zákony myslenia, a potrebujeme sa dohodnúť, čo to je, skôr než začneme hovoriť o náročných témach ako UI. V opačnom prípade sa zasekneme sa nezhode ohľadom nejakej veci, len aby sme neskôr zistili, že v skutočnosti sme sa zasekli pretože sa nezhodneme na to, ako môžeme vedieť, ktoré veci sú správne.