Žiaden Boh nás nezachráni
Stratiť vieru v Boha bolo pre mňa spočiatku drsné, lebo ma učili, že bez Boha by neexistovali žiadne hodnoty, žiaden zmysel, žiadna radosť, žiadna láska – iba atómy odrážajúce sa od seba.
Neskôr som všetky tieto veci dostal späť. Všetko sa skladá z atómov, ale to neznamená, že existujú „iba“ atómy. Fakt, že hodnoty, zmysel, radosť a láska sa skladajú z atómov, je tým, čo ich umiestňuje do skutočného sveta. Keď sa vedcom podarí rozobrať dúhu, dúha je stále tam, a ešte krajšia so svojimi podrobnosťami. Naučil som sa mať radosť z „púhej“ skutočnosti.
Jedna vec, ktorú so naspäť nedostal, bolo bezpečie života vo svete, ktorému vládne všemocná dobrotivá bytosť.
Samozrejme som nikdy neveril tomu, že by Boh optimalizuje všetko a splní mi všetky moje priania. Taká teória sa príliš ľahko falzifikuje.
Ale zrejme existuje nejaká hranica hrôzy, dosť príšerná na to, aby Boh zasiahol… Žiaden milujúci rodič, aj keď chce, aby jeho dieťa vyrástlo ako silné a samostatné, by nedovolil, aby jeho batoľa zrazilo auto.
Teraz si však položme inú otázku:
Za takých a takých počiatočných podmienok, za takých a takých pravidiel, aký by bol matematický výsledok?
Odpoveď na túto otázku nemôže zmeniť ani Boh.
Ako vyzerá svet v tomto imaginárnom svete, kde každý krok závisí iba od jeho najbližšieho predchodcu? Kde sa veci stanú alebo nestanú iba podľa matematických pravidiel? A kde tieto pravidlá nepopisujú Boha dozerajúceho na každý stav? Ako to vyzerá vo svete čistej matematiky, mimo dosah Boha?
Taký svet by nebol férový… Zložitý život by sa mohol, ale nemusel vyvinúť. Tento život by mohol, ale nemusel získať vedomie…
Keby sa vyvinulo niečo ako ľudia, trpeli by chorobami – ktoré by tam neboli preto, aby ich naučili nejakú lekciu, ale iba preto, že vírusy sa tam vyvinuli tiež. Keby ľudia v tom svete boli šťastní alebo nešťastní, nemuselo by to mať nič spoločné s dobrými alebo zlými voľbami, ktoré urobili. Nič spoločné so slobodnou vôľou alebo naučením sa lekcie. V tomto fiktívnom svete, Džingis Chán môže povraždiť milióny ľudí, smiať sa a byť bohatý, nikto ho nikdy nepotrestá, a svoj život prežije omnoho šťastnejšie ako priemer. Kto by tomu zabránil?
A ak bude Chán mučiť ľudí na smrť, pre svoje pobavenie? Môžu volať o pomoc, môžu si predstavovať Boha. [Ale] v tomto systéme nie je žiaden Boh. Obete budú zachránené iba vtedy, ak v správnej premennej bude hodnota 0 alebo 1. A nie je pravdepodobné, že by sa niekto vzoprel Chánovi; keby to urobili, niekto by ich sekol mečom, ten meč by roztrhal ich orgány a oni by zomreli, a tým by to skončilo.
Takže obete umierajú, kričia, a nikto im nepomôže…
Začína vám tento svet znieť povedome?
Mohlo by to naozaj byť tak, že bytosti s vedomím zomierali, definitívne, milióny rokov… bez duše a bez posmrtného života… a bez akéhokoľvek veľkého plánu Prírody? Nie aby sme sa naučili o zmysle života. Ani nie, aby sme sa naučili hlbokú lekciu o tom, čo je nemožné.
Jednoducho mŕtvi. Jednoducho len tak.
Toto je v skutočnosti svet, v ktorom žijeme: svet matematiky a fyziky.
Kedysi som veril, že vyhynutie ľudstva nie je dovolené, že Boh by takej veci zabránil. Iní môžu veriť, že vyhynutie ľudstva nie je dovolené kvôli „hrám s kladným súčtom“ alebo „demokracii“ alebo „technológii“. Ale vo svete matematiky a fyziky vyhynutie ľudstva je dovolené, či sa od tejto myšlienky reflexne odvrátime alebo nie.
Keď sme si toto povedali, môžeme urobiť svet o čosi bezpečnejším, ak sa rozhodneme správne pripraviť:
Nemôžeme zmeniť fyziku. Môžeme však postaviť ochranné zábradlia a naspodok dať nejaké vypchávky.
Jedného dňa, možno, budú mysle chránené. Deti si budú môcť popáliť prst alebo stratiť hračku, ale nikdy ich nezrazia autá…
[Lenže] my sa tam musíme dostať vychádzajúc z tohto sveta… sveta s tvrdým betónom a bez vypchávok. Sveta, ktorého úlohy nie sú primerané vašim schopnostiam, a za zlyhanie [v týchto úlohách] môžete zomrieť.
Často sme slabí a hlúpi, ale musíme to skúsiť, pretože nie je žiaden boh, ktorý by nás zachránil. Skutočne príšerné výsledky môžu byť nemysliteľné pre ľudí, nie sú však nemysliteľné pre fyziku.